Poesia kaiera
Miroslav Holub
itzulpena: Karlos Cid Abasolo
Poesia kaiera
Miroslav Holub
itzulpena: Karlos Cid Abasolo
2016, poesia
64 orrialde
978-84-92468-90-4
Miroslav Holub
1923-1998
 
 

 

Arratsa hil zen

 

Goian, goian.

 

Azken hitzak sabaian noraezean

hodeien antzo.

Arasak negar zegien.

Amantala dardarka,

amildegia estaliko balu bezala.

 

Bukaera zen. Gazteak lotara joan ziren.

 

Baina gauerdi aldera

hildakoa jaiki zen,

kandelak piztu (errukia diote),

azken galtzerdia azkar josi,

bere berrogeita hamar koroak

ziape-pote batean aurkitu,

eta mahaian ezarri,

armairutik eroritako guraizeak aurkitu,

urtebetez topatu ezin izan zuten

eskularrua aurkitu,

kisketa guztiak probatu,

ura itxi,

kafea bukatu

 

eta berriz erori zen atzerantz.

 

Goizean eraman zuten.

Kiskalirik zegoen.

Errautsa zarpaila zen

ikatz

marroi

arruntezkoa balitz bezala.

 

 

 

* koroa: Txekoslovakiako (1918-1992) moneta (itzultzailearen oharra).

 

Umřela večer

Vysoko, vysoko. // Poslední slova bloudila stropem / jako mraky. / Kredenc plakal. / Zástěra se chvěla, / jako by přikrývala propast. // Byl konec. Mladí šli spát. // Ale k půlnoci / mrtvá vstala, / zhasila svíce (je jich škoda), / rychle zašila poslední punčochu, / našla svých padesát korun / v piksle od skořice / a položila je na stůl, / našla nůžky zapadlé za skříní, / našla rukavici, / kterou nemohli rok nalézt, / zkusila všechny kliky, / utáhla vodovod, / dopila kafe // a zase padla zpět. // Ráno ji odvezli. / Byla spálena. / Popel byl hrubý / jako z obyčejného / hnědého / uhlí.