Poesia kaiera
Poesia kaiera
Miroslav Holub
itzulpena: Karlos Cid Abasolo
2016, poesia
64 orrialde
978-84-92468-90-4
Miroslav Holub
1923-1998
 
 

 

Irakaskuntza

 

Zuhaitzak, sartu eta, erreberentzia egin du, esanez:

                                 Ni zuhaitza naiz.

Zeruko malko beltza isurtzen da hona, eta dio:

                                 Txoria naiz.

Hurbildu da

                  amaraunetik

                           amodioa bezalako zerbait

                                  eta dio:

                           Isiltasuna naiz.

 

Baina gero arbelean zabar-zabar jarri da

                           zamarraz jantzitako zaldi

                           nazional-demokrata

                           eta errepikatzen du,

                           belarriak alde guztietara mugituz,

                           errepikatzen eta errepikatzen:

                                  Historiaren motorra naiz,

                                  eta

                                  guk guztiok

                                  aurrerabidea

                                  maite dugu,

                                  eta

                                  kemena,

                                  eta

                                  borrokalarien sumina.

 

Eta hara non ikasgelako atearen azpiari

errekasto mehea osatuz

odola darion.

 

Zeren hasten baita

errugabeen

laurdenkatzea.

 

Vyučování

Vstupuje strom a uklání se, řka: / Já jsem strom. / Kane sem černá slza nebe a praví: / Jsem pták. / Blíží se / po pavučinovém vláknu / něco jako láska / a říká: / Jsem ticho. // Ale pak se rozvalí u tabule / národně demokratický / kůň ve vestě / a opakuje, / stříhaje ušima na všecky strany, / opakuje a opakuje / Jsem motor dějin / a / my všichni / milujeme / pokrok / a / odvahu / a / hněv bojovníků. // A tu zpod dveří třídy / tenkým praménkem / vytéká krev. // Neboť se započíná / čtvrcení / neviňátek.